Prológ

31. srpna 2013 v 22:34 | Elis
O.K. tu máte príbeh :) Je to o.... no, veď sami uvidíte. Ak bude pozitívny odozva, pridám aj ďalší diel :)

Bola chladná zimná noc. Ulice Ríma boli pokryté snehom. Ľudia, väčšinou turisti sa už neponáhľali tak, ako cez deň. Užívali si jemného svetla pouličných lámp a príjemného zvuku vŕzgajúceho snehu. Obdivovali sochy Anjelského mostu. Každá socha bola iná, každá hovorila niečo iné. Prázdne pohľady anjelov v noci pôsobili desivo. Po moste práve prechádzal Yuji Aokiri. Bol to vysoký chlapec, s tmavými vlasmi, padajúcimi do tváre poznačenej dlhou jazvou, ktorá mu siahala od vonkajšieho kútika pravého oka cez líce až po krk. Jeho hnedé, takmer čierne oči vynikali na bledej pokožke. Za ním kráčal vysoký chudý muž, ktorého výraz pôsobil akoby práve ušiel z psychiatrického ústavu. Yuji sa tváril, že si ho nevšíma. Obaja ale vedeli, že jeden z nich zomrie. V polovici mosta sa neznámy chlap rozbehol. Yuji mu pohotovo uskočil a vytiahol dýku. Neznámy neváhal a otočil sa smerom k Yujimu. Vyskočil vysoko do vzduchu smerom k Yujimu. No skôr, než stihol dopadnúť na zem, Yuji mu zapichol dýku priamo do srdca. V tej chvíli sa chlap rozpadol na prach. Turisti naďalej obdivovali krásy nočného Ríma. Nevenovali pozornosť súboju. Akoby mohli. Nevideli ani Yujiho, ani chlapa. Yuji bol lovec démonov, nefil. A neznámy, samozrejme, démon. Nefili tu sú už odnepamäti. Nikto nevie, čo sú zač a kde sa tu zobrali. Hovorí sa, že sú krížencami ľudí a anjelov. No to nikto nemôže potvrdiť. Yuji prišiel pred bránu Anjelského hradu a priložil k nej amulet. Brána sa otvorila. Yuji pokojne prešiel k schodom vedúcim do podzemia. Vyzliekol si kabát a zišiel dolu. Prechádzal zatuchnutými chodbami Anjelského hradu. Nakoniec sa zastavil v slepej uličke. Vytiahol amulet a priložil ho k stene. Tá sa otvorila a ukázala nádherné sídlo nefilov. Hneď za dverami sa nachádzala obrovská hala. Po obvode boli pohovky vystrúhané z ebenového dreva, na ktorých boli poukladané vankúše rôznych tvarov, farieb a veľkostí. V strede miestnosti bol veľký štvorcový mramorový stôl, okolo ktorého boli drevené stoličky vystrúhané, rovnako ako pohovky, z ebenu. V strede stola bol postavený veľký keramický kvetináč, z ktorého vyrastal olivovník, kedysi bonsaj. Dnes už sa bonsajom nazvať nedá. Dosahuje výšku najmenej dva metre. Do haly sa ale pokojne zmestí, strop má presne 555 metrov. Je zdobený množstvom drahokamov. Na stenách sú namaľované fresky znázorňujúce Lovcov ako zabíjajú démonov. Yuji mal najradšej fresku, na ktorej bol jeho pra-pra-pra-prastarý otec sediaci na koni s dýkou Noctuam - Sova v ruke zapichnutou v démonovom hrdle. Tú dýku Yuji zdedil a dodnes mu slúži ako dobrá zbraň. Podlaha bola vykladaná zlatom, drahokamami a mramorom. Za mramorovým stolom sedela Yujiho sestra Yumi. "Aha, náš lovec sa vrátil. Kde si bol?" spýtala sa. "Len sa prejsť," odsekol Yuji. "Neklam, viem, že si bol pri Anabelle." "Máš pravdu. Po ceste späť ma sledoval démon Simili. Vyzeral akoby vypil liter rumu. Bez kofoly." Yumi sa zasmiala, no pokračovala vážnym tónom: "Vieš, Yuji. Nemal by si chodiť s anjelom. Mal by si si nájsť nefilku." "Ty tomu nerozumieš," ukončil Yuji rozhovor. Prišiel k jednej z fresiek a priložil k nej amulet. Časť fresky sa odsunula a odkrylo sa schodisko na dolné poschodia. "Vieš, Yumi. Ty by si tiež nemala byť s človekom," povedal Yuji a zišiel po schodoch.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Variability Blog Variability Blog | E-mail | Web | 3. září 2013 v 17:58 | Reagovat

Zaujímalo by ma pokračovanie tohto príbehu :) Som zvedavý, aké bude pokračovanie, pretože prolog moc neodkrýva :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama